Zajko – skočko, huncút malý,
zatúlal sa do pŕhľavy.
Blúdil medzi bylinami,
plakal, volal: „Kde si, mami?“
Začula ho sivá myška,
radila mu: „Veľká výška
by sa teraz zišla skrátka.
A že viem byť kamarátka,
pomôžem ti cestu hľadať.“
Rozbehla sa myška mladá
po priateľa drozda v lese.
„Ja zajaca neunesiem,“
vraví smutne. No hneď na to
ukazuje kamarátom
východisko zo zajatia.
S jeho radou sa i vrátia
domov, medzi zajačiky.
Nehovoria o tom s nikým.
O príhode, deťúrence,
svedčia v srsti len pupence.
Jana Barillová