Keď sa ráno budia deti,
vtedy zistíš, že čas letí.
Ešte včera batoľatá,
neprespané noci rátam,
keď v postieľke uplakané
stáli v noci. A mne mame
pýtali sa do náručia.
A nesmela muška bzučať,
lebo by ich pobudila.
Spomínam si, aký príval
šťastia sme vždy prežívali,
pokým deti sladko spali.
Keď sa ráno deti budia,
vtedy zistíš, čo sa udiať
stihlo za tie rýchle roky.
Kým sú s nami malí, pokým
nevyletia z nášho hniezda.
Čas tak letí, sa to nezdá,
no na deťoch rýchlo zbadám,
že už nie som taká mladá.
Mám však svoje drahokamy,
to je láska každej mamy.
Hľadím na pár krásnych kvetín,
to sa budia moje deti.
Autorka: Jana Barillová