Simonka je parádnica.
Každé ráno fintí sa,
obliekať sa, to má rada,
hoci ide do lesa,
aj keď ide do obchodu,
do mesta, či do kina,
nesmie na jej oblečení
byť chybička jediná.
Raz sa stalo, že Simonka
počas cesty zo školy
s topánočkou na chodníku
šliapla v lete do smoly,
čo sa teplom vytvorila
a chodník bol lepkavý.
„Kto mi teraz na sandáloch
túto chybu opraví?“
Pýtala sa doma ocka,
no ten ani netušil,
čo to trápi jeho dcérku,
jeho Sisu, na duši.
Išla k mamke, sandál v ruke,
smutný výraz na tvári:
„Však že, mami, tebe sa to
opraviť snáď podarí.“
Hľadí mamka, sandál biely
v strede škvrna okatá:
„Takto predsa von nechodia
ani iné dievčatá!“
Berie handru, berie mydlo,
škvrnu šúcha celý čas,
opláchne to teplou vodou.
Tá čierna tam svieti zas.
Na druhý deň Sisa plače“
„V čom mám odísť do mesta?
Prečo ma ten hnusný chodník
včera takto potrestal?“
Ocko chvíľu sleduje ich,
v oku iskra zažiari,
hádam sa mu smutnú dcérku
rozveseliť podarí.
Už sa smeje Sisa šťastná,
na krku má korále.
Mamka s ockom kúpili jej
novučičké sandále.
Autorka: Jana Barillová
Z knihy: Čo si mačky rozprávali
