„Eva ľúbi pomaranče“,
píše Jano na lístok.
A ten lístok triedou skáče,
Miša, Maja, Jožo – skok.
Urazí sa Eva preto:
„No a čo, že chutí mi?
Ako dieťa som sa triasla
za ovocím z cudziny.“
„Pomaranče ľúbi Eva“,
šepká o tom pol školy,
začalo to Evu hnevať,
hoci pravda nebolí.
V taške, v skrini, vo vrecúšku,
v obale na zošity,
všade Eva skúsila mať
tento citrus ukrytý.
Po čase je Eva vzorom,
všetci chorí už boli,
iba ona bez prestávky
chodí denne do školy.
Vitamín cé pomohol jej,
ako ryba zdravá je,
preto každý žiak v jej triede
pomaranč si dopraje.
Napísala: Jana Barillová