Moja babka dobrá bola.
Učila ma, ako zdolať
nástrahy, čo stretnú ľudí.
Učila, že ráno budiť
sa mám ako ranné vtáča.
Radila mi cestou kráčať
a sledovať vôkol stromy.
Nedala sa ničím zlomiť,
ani žiaľom, ani smútkom.
Učila ma dobrým skutkom,
ako pomôcť ľuďom v núdzi.
Keď zaklopal človek cudzí,
ponúkla mu pohár vody.
Učila ma nevyhodiť
ani kôrku z krajca chleba.
Radila mi strachu nebáť.
Vždy každému dobre priala.
Keď som bola celkom malá
na prechádzky šli sme spolu.
Prežívala so mnou školu
moju radosť i môj smútok.
Mala oči z nezábudok,
ktoré rastú v letnom daždi.
Pamätám si babku. Navždy.
Jana Barillová