Skáče žaba po záhrade,
„Dnes mám veru po nálade,
lebo ma dážď sklamal.
Veď rosničky včera večer
zrážky zahlásili
a dnes na mňa slnko páli
z celej svojej sily.
A ja sucho nemám rada!
Ja sa radšej čľapkám
v blate, vode, v močarine.
Veď som predsa žabka.“
Smutná hľadá po záhrade
aspoň trochu vody,
kde by mohla svoje suché
telo ihneď hodiť.
O hodinu ale zmena:
„To som nečakala!
Prečo sa zas nepríjemnosť
mne úbohej stala?“
Taká búrka náhle prišla,
že padali krúpy.
A do takej veľkej vody
žaba nechce stúpiť.
Neskôr prišiel príval vody,
to sa v búrke stáva.
Teraz musí žabka malá
v takej hĺbke plávať.
„Ja počasiu nerozumiem,“
tak si žaba vraví,
„raz je sucho, raz potopa.
Kto s tým niečo spraví?“
Autor: Jana Janka Barillová