Červík Mirko Daždivý
po lese dnes chodí,
cez konáre musí sa,
cez bariny brodiť,
lebo hľadá jablko,
(jedno a nie kilo),
ktoré by mu v tom lese
ihneď zachutilo.
Lezie, lezie, hľadá ho,
keď tu zbadá straku:
„Straka, prosím o radu,
a to asi takú,
že kde nájdem jablká,
hladný som a riadne.“
Straka vraví: „Jablká?
Nenájdeš tu žiadne!
Tu je les a v ňom rastú
smreky, jedle, duby.
Choď do záhrad v doline,
a to ti viem sľúbiť,
že tam jabĺk mnoho je,
tam sa isto naješ.
K tomu ti ja, červíček,
šťastnú cestu prajem.“
Straka pravdu vravela.
Na druhý deň Mirko
v záhrade už kŕmi sa
jablkom i slivkou,
ba dokonca hruškami,
čo na zemi boli.
„Teraz mi je veru hej,
už sa ja nebojím,
už od hladu neumriem,
ostanem tu navždy,
za každého počasia,
na slnku i v daždi.“
Napísala Jana Barillová