ÚTULOK
Jedno šteňa, druhé, …, piate, plač je počuť z klietky.
Radosti tu nedopriate bolo zrejme všetkým.
Tieto tvory sú bez lásky. Odvrhol ich ktosi.
Teraz musia o pozornosť i o dotyk prosiť.
Je ťažké byť v klietke smutný, plakať za objatím,
a takto sú v klietke smutní dvaja, traja, …piati.
Bol raz jeden taký psíček, za mrežami plakal:
„Ja som smutný, som nešťastný, na priateľa čakám.
Aha, počuť, niekto ide, príď si po mňa, duša.“
Takto prosiť malý psíček denne v klietke skúšal,
až raz, keď to už nečakal, pred klietkou pán stojí:
„Prosím si ja toho drobca pre dvoch synov mojich,
ktorí túžia po psíkovi, je to ich sen veľký,
na to mám aj povolenie – súhlas od manželky.
Tento drobec sa mi páči, hoci v kúte čupí,
takého ja vezmem si hneď, lepšie ako kúpiť.“
„Čo som počul?“ psíček zbystrí, od radosti skočí,
od šťastia mu zrazu slzy zalejú aj oči.
„Ďakujem ja, veľmi, pane, odvďačím sa všetkým
za to, že si vyslobodil ma dnes z tejto klietky.
Na druhý deň v izbe s deťmi šťastný havko leží,
len spomína na zlé časy, ktoré musel prežiť.
„Rexík, ver nám, si už náš člen! Odteraz si s nami!“
takto znejú slová detí, otecka i mamy.
„Ja som vďačný, že som už váš, budem dobrý, zlatý,
len aby som nemusel sa nikdy naspäť vrátiť.“
Čo im sľúbil, to dodržal, miláčik je všetkým,
ľúbi ho tak mamka, otec aj obidve dietky.
Večer, keď psík pozrie z okna, na priateľov myslí:
„Kamaráti tam v útulku, prajem taký istý
osud aj vám, nech spoznáte, čo je láska ľudí,
aby ste sa mohli šťastní tak ako ja budiť.“
Napísala: Jana Barillová