Rozhodla sa sova veľká:
„Bude zo mňa učiteľka!“
Hľadá v lese každým smerom,
kde by našla dáke pero.
Aj pri vode hľadať skúsi,
keď tam zazrie kŕdeľ husí.
Medzi nimi radu hľadá:
„Neviete s čím písať sa dá?“
Zagagoce húska biela,
vyšklbne si pierko z tela:
„Nech sa páči, teta sova,
teraz môžeš písať slová,
vety, texty s chuťou veľkou.
Budeš dobrou učiteľkou.“
Poďakuje sova. „Jupí!
Ešte zopár knižiek kúpim!“
Lenže sova, deti zlaté,
je tvor nočný. Veď to znáte.
Keď ostatné zvery lovia,
vtedy cez deň sovy pospia.
No a v noci, keď je ticho,
ozýva sa sova z kríkov:
„Jeden, dva, päť,…desať, tridsať,“
netopiere učí sčítať.
Autorka: Jana Barillová