Bol október. Ešte teplý.
V Tatrách bolo mnoho ľudí,
po večeroch pri ohniskách
nevedel sa nikto nudiť.
A v pahrebe pri uhlíkoch
spomienky sa vytvárali,
každému tak bolo dobre.
Vtedy sa aj čas spomalil.
Bol október. Nad krajinou
stmievalo sa. Hustla hmla.
A vrcholy v temnom plášti
kryli smutné tajomstvá.
Aj ten Gerlach smutne hľadel,
na svet zhora pozeral.
To tajomný ľudský osud
skrýval v svojich medzerách.
Zahmlilo sa nad krajinou.
Aj Boh cítil ten jej chlad.
Ľadový dych silných vetrov
hovoril však: „Máš ich rád!“
A tak musel za nimi ísť.
Za útesmi z kameňa.
Netušil, že na zbraň mocnú
sa práve tam premenia.
Zosunul sa kameň z kraja,
tisíc metrov padal snáď.
Nevedeli jeho telo
dlhé roky vypátrať.
Prečo išiel v ten deň hore?
Lebo hory miloval?
Prečo umrel takou smrťou?
Len Pán Boh ho pochoval.
Pre neho to bola ale
smrť krásna a nevinná.
Dnes len kameň s jeho menom
na tento deň spomína.
Napísala: Jana Barillová
Viac tu: https://janbari-verse.webnode.sk/news/kamen-s-menom-horolezca/
